Druhá Tour de France v histórii bola taká chaotická, že niektorí jazdci si časť etáp jednoducho skrátili vlakom. Nie, nie je to metafora. Skutočne nastúpili do vlaku aj s bicyklom, aby ušetrili sily na ďalší deň.

Organizátori ich neskôr diskvalifikovali, no znie to tak šialene, že sa z tejto Tour stal ročník s najväčším počtom diskvalifikácií v celej histórii pretekov. Víťaz bol známy až dlhé mesiace po dojazde.

Zabudnite na gély, ionťáky a sacharidové tyčinky. V 20. rokoch minulého storočia bola výživa jazdcov Tour prekvapivo jednoduchá: syr, červené víno a bageta. Alkohol sa vtedy považoval za legitímny „stimulant", ktorý pomáha proti únave a bolesti, a jazdci si ho bežne nalievali priamo počas etáp.

Dnes vieme, že to nefungovalo tak dobre, ako si mysleli. Fungovalo to akurát tak, aby vôbec dojazdili.

Takmer 6 000 kilometrov. To je zhruba vzdialenosť z Bratislavy do Teheránu. A jazdilo sa to na bicykloch bez karbónu, bez wattmetrov a bez hydraulických bŕzd – na oceľových strojoch, kde ste menili prevodový stupeň tak, že ste zastavili, otočili zadné koleso a dali ho na druhý pastorok.

Niektoré etapy mali aj 480 km. Jazdci štartovali za tmy, jazdili 17 hodín a dorazili do cieľa v noci. Dnešné šprintérske etapy sú pri porovnaní ako ranná rozcvička.

Zaujímavý detail navyše: prehadzovačky v tom čase už existovali, ale riaditeľ Tour Henri Desgrange ich na pretekoch zakázal – považoval ich za „zmäkčovanie" pretekov. Jeho slávny postoj bol, že víťaz Tour má byť ten najsilnejší, nie ten s najlepšou technikou. Prehadzovačky boli na Tour povolené až v roku 1937, po jeho odchode z vedenia pretekov.

Predtým bola „výbava" jazdcov Tour pomerne kreatívna: amfetamíny, kofeínové kapsule, alkohol a niekedy aj morfium. Doping nebol vnímaný ako klamstvo ani podvod – bol to nástroj prežitia v pretekoch, ktoré boli navrhnuté tak, aby boli takmer nesplniteľné.

Dnes sa, našťastie, hrá podľa úplne iných pravidiel.

Lanterne Rouge – červená lucerna. Tak sa hovorí jazdcovi, ktorý skončí na poslednom mieste celkovej klasifikácie Tour. Znie to ako hanba? Práve naopak.

Tento jazdec mal niekedy viac rozhovorov, pozvánok do médií a reklamných zmlúv ako pätnáste alebo dvadsiate miesto. Ľudia ho poznali menom. Niektorí sa dokonca takticky zdržali, aby skončili poslední – a tým si zaistili mediálny priestor, ktorý víťaz nad rámec pódia nedostal.